Kvety pre Ľubku... blog o pekných veciach okolo nás ...

Praha - Chrám sv. Víta*

Publikované 12.10.2015 v 03:48 v kategórii Praha 2015, prečítané: 148x

Wikipedia, vlastné zdroje
Praha - Chrám sv. Víta

Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha, (tiež Chrám sv. Víta), je najväčšou a najvýznamnejšou sakrálnou stavbou Prahy. Do roku 1997 bol pre katedrálu používaný názov Katedrála sv. Víta. V tomto roku pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk svojím dekrétom udelil katedrále súčasné pomenovanie.

Katedrála je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech:Vítovi, mučeníkovi, přemyslovskému kniežaťu Václavovi, ktorý na terajšom mieste založil prvú rotundu a Vojtechovi, druhému pražskému biskupovi.


Základný kameň ku gotickej katedrále bol položený za účasti kráľa Jána Luxemburského, jeho synov Karola IV. a Jána Henricha, arcibiskupa Arnošta z Pardubíc, duchovenstva, šľachty a rytierstva 21. novembra 1344.

Chrám bol založený ako stavba katedrálneho typu podľa vzoru francúzskych katedrál, s vencom kaplniek okolo vlastného chóru a zložitým oporným systémom. Prvý staviteľ Matej z Arrasu, majster povolaný z pápežského Avignonu vystaval počas ôsmich rokov (1344 – 1352) časť prízemného chórového záveru; na neho nadviazal Petr Parléř zo švábskeho Gmündu, ktorý dokončil spodnú kaplnkovú časť, postavil vysoký chór so sifónovou klenbou (v r. 1371 – 1376) a oporný systém (v r. 1371 – 1385). Po vysvätení chóru chrámu v r. 1385 bol položený v r. 1392 základný kameň k chrámovej lodi a v r. 1396 k veľkej chrámovej veži, v stavbe ktorej pokračovali po Parléřovej smrti (v r. 1399) jeho synovia.


Husitské revolučné hnutie prerušilo stavbu chrámu na veľa rokov. Chrám bol pri obsadzovaní Pražského hradu husitmi v r. 1421 poškodený, množstvo oltárov a chrámového zariadenia bolo zničených. Počas panovania Vladislava II. Jagelovského boli položené základy k severnej veži a k pilierom hlavnej lode (v r. 1509 – 1511), ale v stavbe sa nepokračovalo.
V roku 1541 bol chrám poškodený požiarom; opravovali ho stavitelia Hans Tirol a Bonifác Wohlmut. Počas stavovského povstania bol v r. 1619 chrám protestantmi vyplienený a zmenený na modlitebňu.

V roku 1673 bol uskutočnený ďalší pokus o dostavbu katedrály počas návštevy cisára Leopolda I. a položené základy barokovej lode podľa projektu staviteľa Giovanniho Domenica Orsiho. Chrám bol silno poškodený pruským delostrelectvom počas sedemročnej vojny v roku 1757.

V roku 1861 začala svoju činnosť Jednota pre dostavbu chrámu, ktorá po dôkladnej oprave starej gotickej časti, pri ktorej bol odstránený negotický mobiliár, v rokoch 1873 – 1929 chrám dostavala do dnešnej podoby. Činnosť hnutia začal Josef Kranner v r. 1871, po ňom do r. 1899 ju viedol Josef Mocker a po jeho smrti Kamil Hilbert.


Prvou kaplnkou za priečnou loďou je Svätováclavská kaplnka, ktorá je najvýznamnejšou kaplnkou chrámu. Kaplnka bola postavená Petrom Parléřom na mieste južnej apsidy Václavovej svätovítskej rotundy, v ktorej bolo knieža pochované, v rokoch 1362 – 1367. Kaplnka ako stredisko štátneho svätováclavského kultu, na ktorý kráľ Karol IV. Luxemburský nadväzoval, sa stala najposvätnejším miestom chrámu i celého Pražského hradu. Bola vyzdobená nádhernou výzdobou úmernou svojmu významu a hrala dôležitú úlohu v korunovačných ceremoniáloch. Bola svedkom voľby Ferdinanda I. Habsburského na českého kráľa v r. 1526.

Do kaplnky sa vchádza polkruhovým portálom zdobeným figurálnymi výjavmi Judáša, ktorému diabol vytrháva jazyk, a Petra zapierajúceho Krista z rokov 1370 – 1373. Priamo oproti vchodu sa nachádza ústredný oltár postavený v rokoch 1912 – 1913 architektom Kamilom Hilbertom na pôvodných základoch prvotného svätcovho hrobu. Steny oltára sú zdobené doskami z leštených polodrahokamov. Nad oltárom sa vyníma gotická maľba Kalvárie s kľačiacim Karolom IV. a jeho poslednou manželkou Eliškou Pomoranskou.

Spodný pás stien pod rímsou je obložený viac ako 1300 kusmi polodrahokamov českého pôvodu vsadenými do zlatenej omietky. Priestory medzi nimi sú zdobené cyklom nástenných malieb na tému Utrpenie Krista – dielo neznámeho českého majstra z rokov 1372 – 1373. Na vstupnom pilieri kaplnky je zavesený tabuľový obraz, dielo monogramistu IW z r. 1543, znázorňujúci smrť Václava v Starej Boleslavi.

Na podokennej rímse pri východnej stene stojí opuková svätcova socha, predstavujúca Václava ako ušľachtilého gotického rytiera. Socha so zvyškami pôvodnej polychrómie je dielom kamenárskeho majstra Jindřicha Parléřa z r. 1373. Pozadie sochy tvorí neskorogotická maľba dvoch anjeloch, pridŕžajúcich za postavou sv. Václava plášť.

V juhovýchodnom rohu kaplnky je umiestnené sanktuárium (schránka slúžiaca na uloženie sviatosti oltárnej), napodobujúca vrchol gotickej veže.

V južnej stene kaplnky sú umiestnené kované dvere z r. 1867, vedúce do tzv. Korunnej komory. Plochy stien pod rímsou sú až po klenbu pokryté nástennými maľbami zachytávajúcimi výjavy zo života sv. Václava, práca dielne vedenej Majstrom litoměřickým z r. 1509.


Korunná komora, miesto uloženia českých korunovačných klenotov je trvale uzamknutá od r. 1867 na sedem zámkov. Aby sa do nej mohlo vstúpiť musí sa na jej otvorenie použiť súčasne všetkých sedem kľúčov, z ktorých každý má iného držiteľa: prezident republiky, predseda Poslaneckej snemovne ČR, predseda Senátu ČR, predseda vlády ČR, dekan Metropolitnej kapituly pri sv. Vítovi, pražský arcibiskup a primátor Prahy. Tradícia siedmich kľúčov vznikla po tom, čo v roku 1791 kráľ Leopold II. Habsburský vyhovel žiadosti českých stavov o vrátenie korunovačných klenotov z Viedne do Prahy. Pôvodne boli uložené v korunnom archíve za Svätováclavskou kaplnkou za železnými dverami s piatimi zámkami. Tu sa nachádzali v zvláštnej skrini s dvoma zámkami. Kľúče mali dvaja strážcovia pokladu. Časom sa miesto uloženia klenotov menilo, no tradícia siedmich kľúčov ostala zachovaná dodnes.


Rozmery chrámu
  • Dĺžka chrámu: 124 m
  • Najväčšia šírka v krížovej lodi: 60 m
  • Najväčšia šírka v západnom priečelí: 37,5 m
  • Výška chrámu do klenby: 33 m
  • Výška priečelných veží: 82 m
  • Výška hlavnej južnej veže: 96,6 m
  • Výška vyhliadkovej ochodze: 58 m (287 schodov)

V katedrále je okrem iných pochovaných osôb pochovaný i Karol IV. Luxemburský († 1378), český kráľ a rímskonemecký cisár.